Na základe zmluvy o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci – zväčša peniaze – a dlžník sa zaväzuje veriteľovi predmetné veci rovnakého druhu vrátiť. V tomto článku sa budeme predovšetkým venovať tomu, akým spôsobom postupovať pri uzatváraní zmluvy o pôžičke, s prihliadnutím k čo možno najlepšej ochrane veriteľa pre prípad neplnenia si záväzku na strane dlžníka a následného súdneho uplatnenia takto vzniknutej pohľadávky.

Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú:

  • prenechanie vecí veriteľom dlžníkovi;
  • povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu;
  • vymedzenie požičaných vecí
  • a dočasnosť zmluvy.

Zo zákonnej úpravy možno vyvodiť charakter reálnej zmluvy, čo znamená, že na jej platnosť nepostačuje obyčajná dohoda zmluvných strán, ale vyžaduje sa aj reálny úkon, teda odovzdanie druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Na druhú stranu je potrebné uviesť, že na platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma (a teda k jej uzatvoreniu dochádza aj len ústnym dojednaním a odovzdaním veci, ktorá je predmetom pôžičky). Obozretný veriteľ by  však mal mať vždy na pamäti aj niečo, čo je v teórii práva označované ako kauza zmluvy, ktorú je v súdnom konaní potrebné bez pochýb preukázať. Kauzou zmluvy o pôžičke je poskytnutie veci určitého druhu – najmä peňazí – teda samotná pôžička. Dôvodom prečo to však v rámci tohto článku spomíname je skutočnosť, že práve kauza má zásadný význam predovšetkým v procesnej fáze dokazovania v prípadnom súdnom konaní. Ak teda príkladom veriteľ v súdnom konaní aj preukáže, že dlžníkovi poskytol peňažné prostriedky, o ktorých tvrdí, že išlo o pôžičku, avšak nie je schopný preukázať z akého dôvodu takto učinil, v spojení s dôvodom prečo má dlžník tieto peniaze vrátiť (KAUZA), môže byť tento úkon veriteľa posúdený súdom napríklad aj ako darovanie vo vzťahu k dlžníkovi, alebo bezdôvodné obohatenie na strane dlžníka, čo by však mohlo mať významný vplyv aj na posúdenie veci súdom a samotný výsledok súdneho konania. Žaloba by v takom prípade konajúcim súdom mohla byť aj zamietnutá a veriteľ by sa nemusel domôcť svojho nároku z dôvodu, že by ho nevedel spoľahlivo preukázať.

Aké skutočnosti, resp. dôkazy majú teda zásadný význam pre prax v potencionálnom súdnom konaní? Od veriteľa, ako žalobcu na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, sa bude vyžadovať nie len preukázanie

  • konsenzu zmluvných strán o uzavretí takejto zmluvy,
  • ale tak isto preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi.

Ak teda hodláte požičať inému akúkoľvek vec, odporúčame Vám uzatvoriť túto zmluvu v písomnej forme, dohodnúť si v nej všetky podmienky (napr. určenie času vrátenia pôžičky dlžníkom a podobne) a rovnako mať dôkaz o splnení svojej povinnosti z takejto zmluvy (napr. v prípade peňazí bude na tento účel vhodný výpis z bankového účtu preukazujúci prevod peňazí na bankový účet dlžníka stanovený v zmluve o pôžičke). V praxi naozaj platí, že „dobré zmluvy robia dobrých priateľov“ a teda pri písomnej forme máte garanciu, že dohodnuté podmienky nemožno bez Vášho súhlasu v budúcnosti modifikovať a navyše viete spoľahlivo preukázať aj vyššie spomínanú kauzu.

Záverom preto možno zhrnúť, že ak Váš dlžník nesplnil to, na čo sa v zmluve o pôžičke zaviazal, potom v prípadnom súdnom konaní musíte tvrdiť a dôkazmi preukázať, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a že vy ste si povinnosti z tejto zmluvy splnili. Zároveň musíte tvrdiť, že dlžník si svoje povinnosti z tejto zmluvy riadne a včas nesplnil. Toto tvrdenie ako jediné nemusíte preukázať dôkazmi, nakoľko súdna prax (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24.02.2010) v tejto súvislosti vychádza z tzv. negatívnej dôkaznej teórie, podľa ktorej od nikoho nemožno vyžadovať, aby preukázal neexistenciu určitej skutočnosti, ale naopak je následne na druhej strane sporu, aby preukázala jej existenciu, ak z toho pre seba vyvodzuje priaznivé dôsledky (ako napr. že dlžník svoju povinnosť splnil).

V každom prípade Vám však odporúčame v prípade potreby uplatnenie takéhoto nároku na súde, aby ste sa obrátili na advokáta, ktorému dôverujete a ktorý Váš prípad starostlivo posúdi. V prípadnom súdnom konaní Vás tento advokát môže zastúpiť, pričom v prípade úspechu v súdnom spore a dohode s advokátom na tarifnej odmene v zmysle príslušných vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb  bude na zaplatenie Vašich takto vzniknutých nákladov (trov právneho zastúpenia) zaviazaná súdom Vaša protistrana, ktorá tak bude povinná tieto náklady preplatiť.